Bratislava, 10. novembra 2023 – Súčasná vláda stojí pred viacerými výzvami vrátane riešenia vysokých cien energie a zlej ekonomickej situácie. Systematická podpora obnovy budov dokáže zlepšiť situáciu obyvateľov, odbremeniť rozpočty verejnej správy a podporiť ekonomiku a zamestnanosť naprieč Slovenskom. Obnova budov sa podieľa na slovenskom HDP príspevkom vo výške až 1,6 mld. eur ročne, do verejného rozpočtu prináša 400 mil. eur a zamestnáva takmer 45 tisíc pracovníkov. Platforma Budovy pre budúcnosť, ktorej zakladajúcim členom je Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC), pripravila návrh ôsmich krokov k zlepšeniu sociálnej politiky novej vlády opatreniami zameranými na obnovu budov.
Materiál, ktorý platforma zaslala novým ministrom, obsahuje osem oblastí s konkrétnymi krokmi na riešenie energetickej chudoby, znižovania účtov za energie ale aj rozvoj lokálnej ekonomiky a podporu zdravia. Komplex riešení sa dotýka systematického prístupu k energetickej kríze, kvalitne nastavenej spolupráce medzi rezortmi, dlhodobej podpore obnovy domov a verejných budov ale aj energetickej certifikácie a podpore súkromného kapitálu na obnovu budov.
“Zlepšovanie energetickej efektivity v budovách je riešenie pre mnoho oblastí. Nová vláda by mala do svojho programu zakomponovať komplexný prístup k obnove budov. V dnešnej ekonomickej situácii je pokračovanie a zlepšenie programov na podporu obnovy budov základným kameňom šetrenia financií ľudí aj verejnej správy. Zároveň aj znižuje našu závislosť od fosílnych zdrojov,” povedala riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Na naštartovanie obnovy a výstavby je potrebné, aby vláda podporila najmä stavebníkov, občanov a samosprávy. Tým podporí dopyt a rozhýbe súkromný kapitál uložený v bankách. Pritom takmer všetky tieto investície zostanú v krajine a realizujú sa vo všetkých regiónoch Slovenska. Platforma preto okrem iného navrhuje napríklad pokračovať v obnove rodinných domov cez schému Obnov dom, podporu kvalifikovanej pracovnej sily či využívanie garantovaných energetických služieb pri obnove verejných budov.
“Naše návrhy sú podložené analýzami a dátami. Dlhodobo upozorňujeme na to, aký potenciál na riešenie energetickej krízy či sociálnej situácie má obnova budov. Stojíme na začiatku ďalšej vykurovacej sezóny a obnova budov stále napreduje pomalým tempom. Komplexný prístup k tejto problematike pomôže každému v tejto krajine,” dopĺňa Nikodemová.
Investícia sto miliónov eur do obnovy budov dokáže priniesť príjmy verejnej správy až vyše 30 miliónov a vytvoriť 3 500 pracovných miest. Vzhľadom k širokému dodávateľskému reťazcu sú investície do obnovy budov schopné podporiť rôzne odvetvia ekonomiky od malých živnostníkov po rôzne druhy subdodávok.
Náklady na vykurovanie verejných budov dosiahli v roku 2021 takmer 500 miliónov eur. Pri zohľadnení skutočných cien energií by sa náklady v roku 2022 mohli blížiť k jednej miliarde. Hlavným dôvodom je, že približne tri štvrtiny verejných budov je energeticky nehospodárnych a potrebuje obnovu. Komplexnou obnovou je možné dosiahnuť viac ako 70 % zníženie spotreby energie aj vo verejnej budove.
Za sektor rodinných domov vieme, že potenciál obnovy je veľký. „Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, v ktorých dávajú domácnosti najväčší podiel svojich príjmov na energie spojené s bývaním. Približne 150 000 domácností má problém si vykúriť domov a spadá do energetickej chudoby. Hlavným dôvodom je zlý technický stav domov s veľkými tepelnými stratami. Až 340 000 rodinných domov (34 %) je stále v pôvodnom stave a väčšina z nich je starších ako 40 rokov. Jednoduchým zateplením strechy je možné ušetriť 15 % energie, no komplexnou obnovou je možné znížiť spotrebu energie o viac ako 70 %,“ uzatvára Richard Paksi, analytik platformy.
Prečítajte si celý materiál s odporúčaniami s názvom OBNOVY BUDOV MÔŽU BYŤ PILIEROM SOCIÁLNEJ POLITIKY NOVEJ VLÁDY.
