Keď zamestnávateľ nereaguje, stačí aj anonymný podnet hygienikom či sťažnosť na inšpektorát práce...

Dá sa to aj inak

Klimatizácia nie je jediná cesta, ako znížiť teplotu v budove.

Chladenie administratívnych budov je tŕňom v oku nielen na Slovensku. Pri súčasných budovách sa totiž stáva, že miestnosti oslnenej časti budovy treba počas slnečných dní vykurovacieho obdobia chladiť a súčasne vykurovať miestnosti neoslnenej strany.

Nároky na prípravu projektu stúpajú najmä pri budovách s veľkými presklenými plochami. „Stavia sa veľa administratívnych budov, v ktorých je potreba chladenia väčšia než potreba tepla,“ hovorí Marek Kremeň zo Slovenskej rady pre zelené budovy.

Riešením sú budovy, ktoré využívajú iné systémy, ako je bežná klimatizácia (nechladí sa v nich vzduch vháňaný prostredníctvom vzduchotechniky do priestoru).
Napríklad stropné chladenie. Pri ňom prvkami podhľadu preteká chladnejšia kvapalina a ochladený strop potom pôsobí ako plošný chladiaci prvok. V budove sa uplatní vo väčšej miere sálavá výmena tepla (vzduch „nefúka“) a vzniká priaznivé rozloženie teplôt a rýchlosti prúdenia vzduchu. Výhodou je, že rovnaký systém možno použiť aj pre vykurovanie.

Ďalšou alternatívou je intenzívna výmena vzduchu pri využití chladného nočného vzduchu. Masívna konštrukcia budovy, zväčša železobetón, sa predchladí a potom cez deň trvá dlhší čas, kým sa teploty vyrovnajú. Výsledkom je podobný efekt, ako keď vojdete v lete do kostola. Existujú aj ďalšie možnosti.
Investície do takýchto budov s alternatívnym chladením so zohľadnením udržateľnosti, návratnosti a komfortu sú prijateľné.
Napríklad investičné náklady na budovu ENERGYbase vo Viedni (www.energybase.at) boli zhruba 14,5 milióna eur.

„Sú porovnateľné s vyšším štandardom administratívnych budov,“ hovorí Kremeň.

Článok bol vydaní v tlačovom formáte SME a na stránkach sme.sk